Prokrastinácia

Z latinského pro crastinus – na zajtrajšok.

Poznáte ten pocit, keď sa máte učiť, tak ...

• Sa zrazu pristihnete ako si kreslíte po obruse (našťastie zmývateľnom, v kuchyni – pre zmenu miesta / prostredia na učenie sa) a vaše zošity už pokreslenejšie byť nemôžu :).
• Vaša izba je zázračne uprataná. Odrazu aj celý byt.
• Ste stále smädný a každú chvíľu sa chodíte napiť do kuchyne, alebo aj sa prechádzate po byte. Horšia varianta je neustále otváranie chladničky, prípadne aj konzumácia jej obsahu.
• ... a následne časté návštevy WC :).
• Ste behom pol hodinky išli milión krát skontrolovať novinky na sociálnych sieťach, či e-mailoch až sa čudujete, že tam nič nové nie je.
• Celý deň všetko lajkujete,  čítate články , prípadne pozeráte 9gag, odrazu ste v sebe objavili talent na kreslenie meme, alebo píšete na blog :) namiesto toho, aby ste boli niekde vonku – keďže ste si všetky akcie zrušili, lebo sa predsa musíte učiť. A čuduj sa svete, neučíte sa či nepíšete prácu do školy.

Áno? Tak možno aj vy trpíte prokrastináciou. Chorobné odkladanie vecí na neskôr, alebo aj psychická lenivosť. Môže sa jednať aj o iné povinnosti ako je učenie sa do školy, napríklad pracovné povinnosti, či len upratanie si izby, venčenie psa, v extrémnych prípadoch sprcha :). Dopadne to tak, že stresujete, prenasledujú vás pocity viny a vlastnej neschopnosti.

80-95% vysokoškolákov trpí týmto neduhom. Najmä tých nepracujúcich, ktorí nie sú nútení poriadne si organizovať svoj čas. Áno, trpí. Kto nezažil, možno nikdy nepochopí :).

Je iné, keď sa sama rozhodnem, že idem na koncert, ktorý nechcem zmeškať, namiesto toho aby som sa učila a rozplánujem si, že kedy sa stihnem naučiť zvyšok. Toto pre mňa nepredstavuje útrapy :). Ale keď ostanem celé dni doma a hovorím si, že sa musím učiť, nič si kvôli tomu nenaplánujem, respektíve všetko zruším a v konečnom dôsledku sa ani nič nenaučím. Vtedy trpím. Závidím ľuďom, ktorí to tak nemajú. Podľa psychológov nie je ničím podložené, že ľudia nútený tlakom (času,..) podávajú lepšie výkony. Výskumy skôr nasvedčujú tomu, že človek v strese robí viac chýb a pracujú horšie. Zo svojej skúsenosti však viem, že naozaj pod tlakom pracujem, neviem, či lepšie, ale hlavne pracujem. A rýchlejšie. Ale poznám aj ľudí, čo pod stresom nedokážu pracovať a proste vypnú. Majú to naopak.

Ale keby som si prácu odkrútila, veci do školy sa naučila skôr, nevadilo by mi to. Odpadli by mi stresy, po ktorých netúžim. Potom zistím, že sa nestíham naučiť na skúšku a presúvam si termín... termín odovzdania bakalárky som si posunúť nemohla a tak s ňou vôbec nie som spokojná, viem, že mohla byť omnoho lepšia.
Prirovnala by som to k závislosti, alebo skôr k zlozvyku. Je ťažké sa toho zbaviť, ale nie nemožné. Aspoň to trocha obmedziť, zminimalizovať. Prokrastinácia je tiež len určitý zvyk, ktorý ste nadobudli zrejme počas (študenstkého) života, ale vo väčšine prípadov ste sa s tým nenarodili. A teda, môžete tento stereotyp opäť zameniť za iný. Postupne, krôčik za krôčikom, učme sa vyoknávať veci hneď, bez odkladu. Najprv najmä tie, ktorých vykonanie netrvá viac ako pár minúť. Či už ide o napísanie mailu, umývanie riadu, alebo aj venčenie psa. A následne klasické spravenie si úlohy, učenie sa na skúšku.

Ak sa zdá, že je toho veľa, môže pomôcť rozdeliť si úlohy na menšie. Ísť teda postupne. Ale tiež nie je ideálne, ak máte vo svojom „ToDo liste“ odstrašujúco priveľa vecí. Možno aj vy si píšete neskonale dlhé ToDo List-y , do ktorých sa aj tak nepozriete a dopisujete si tam aj veci, čo sa dajú spraviť za krátky čas, ako napríklad „odpísať na e-mail“ .

Čo môže do značnej miery pomôcť je zbavenie sa všetkého, čo môže vyrušovať a zvádzať na inú činnosť. Teda TV, počítač – internet, mobil...

Nájsť si svoj čas, kedy sa najlepšie pracuje – niekomu ráno, inému večer. Mne sa dokonca striedajú obdobia  :). Bakalárku som písavala ráno, na skúšky som sa učila večer, po nociach.

Dobré je motivovať sa malými odmenami za tie malé úspešné kroky. Možno aj malou prestávkou, kde však podľa mňa treba byť opatrný a určiť si čas (nastaviť budík) kedy začnem opäť pracovať. A dodržať to.
A potom sa môžeme odmeniť za veľké úspechy :).

Držím nám palce! :) Štátnice sa mi hrozivo blížia...



Článok z 11.05.2012