Štefana Kuffu a jeho prácu dnes však vďaka jeho výroku v parlamente neocení veľa ľudí
Ja si však myslím, že toto vyhlásenie nemení nič na tom aký je pán Kuffa človek a čo hodné obdivu vykonal. Štefan Kuffa je, ako sám hovorí, v prvom rade manžel a otec. V neposlednom rade pracoval ako riaditeľ hospicu sv. Alžbety v Ľubici, kde isto vykonával záslužnú a nie jednoduchú prácu. Cením si každého človeka, ktorý sa rozhodne pracovať so zomierajúcimi. Sama som dostala ponuku takejto dobrovoľníckej práce. Túto možnosť som nakoniec nevyužila najmä kvôli nedostatku času, ale doteraz neviem, či by som takto dokázala pracovať. Držať za ruku tých, ktorí vám zomierajú pred očami... Odporúčam rozhovor s Kuffom na túto tému.
Mení Kuffov názor niečo na tom, čo vykonal a čo si zaslúži úctu? O slobode slova a vyjadrovania tu snáď nemusím písať. Podľa mňa máme každý právo na názor, hádam pokiaľ ním nepopudzujeme k agresii a násilnostiam. Že toto vyjadrenie to môže spôsobiť? Pripúšťam, ale som si istá, že to nebol Kuffov zámer. Skôr môže ísť o to, že je nový v politike a v takomto vyjadrovaní zatiaľ neskúsený. Myslím si, že tí, ktorých toto vyjadrenie dokáže popudiť k agresívnemu správaniu by si našli aj iný štartér a nepotrebujú k tomu Kuffov výrok. Nesnažil sa homosexuálov ani nijako zosmiešniť, nepovedal hlúpy vtip o „teplých“ (čo mi pripomínala skôr Poliačikova rozprávka o „teplom Jankovi“), na ktorých sa často zasmejú, alebo ich povedia tí istí ľudia, čo si zanadávajú na Kuffu v rámci obhajoby ich práv.
Avšak použiť slovo choroba v súvislosti s témou homosexuality nie je šťastná voľba, keďže mainstreemová populácia je naladená pro-homosexuálne. Vyberanie vhodných slov zaváži, najmä v politike a médiách. Bolo by iné, ak by prezentoval dôvody prečo bojovať za tradičnú rodinu a nie za registrované (homosexuálne) partnerstvá.
Niekedy ma hnevá neobratné, či až zlé vyjadrovanie sa veriacich ľudí. Mnohokrát nejde ani o nesprávne názory, ale o zlú prezentáciu dobrého názoru, vďaka ktorej sa nečudujem konfliktom, ktoré dokážu vyvolať. Samozrejme, sú v tom dve strany. Ľudom, ktorí majú predsudky voči cirkvi, veriacim ľuďom a ich názorom, ich všetkých hádžu do jedného vreca ako bigotných radikálov. Vtedy je jedno aké vyjadrenia používajú, aké argumenty majú, sú to stále bigotní katolíci, ktorých názory nie sú v poriadku.
Ale prečo by vlastne Kuffa nemohol mať názor, že homosexualita je chorobou? Málokoho napadne, že taká možnosť tu vlastne je – aby bola homosexualita chorobou. Samozrejme, keď sa pozriem na človeka s homosexuálnou orientáciou, čo by mohlo byť na ňom choré? Je to človek ako každý iný, na pohľad zdravý, úplne normálny chalan (či baba). Ale ak sa pozriem na homosexuálny pár, premýšľam nad ich spolužitím, výchovou detí, myslím, že diskusie sú na mieste. Pokladám to za stále otvorenú tému, s odborníkmi dokazujúcimi dva rozdielne závery. Aj o tom, či je homosexuálna orientácia vrodená, alebo získaná, či je chorobou, alebo nie. A prečo by Kuffa nemohol byť na strane, dnes nepopulárnej, ktorá považuje za abnormálne spolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia? Ak choroba je „abnormálny stav organizmu“ tak si myslím, že je minimálne diskutabilné , či partnerstvo, kde fyziologicky nie je možné splodiť dieťa, môže byť označené za abnormálne, či choré. A človek má právo na jeden názor aj na druhý.
Vymedzenie normality je veľmi rôznorodé, dá sa na to pozerať z viacerých uhlov. Môžeme považovať za normálne to, čo je v spoločnosti všeobecne prijímané a uznávané. Tento prístup je veľmi dynamický, keďže to, čo bolo kedysi nenormálne, odsudzované, dnes môže byť zmenou hodnotového systému považované za prijateľnú normu. Napríklad rozvody. V tomto vymedzení normality sa dnes už homosexuálna orientácia môže považovať za jednu z prijateľných noriem. Funkčné poňatie normality nám ponúka iný uhol pohľadu. Normálne je to, čo je pre spoločnosť prospešné, funkčné. Pokrivkávali by podľa môjho názoru aj rozvody aj homosexuálne partnerstvá.
Hádam teda môže mať Kuffa svoj názor, hoci dnes nie je „in“. A rovnako by jeho názor podľa mňa nemal spôsobovať reakcie ako nadávky do ľudoopov, či chuť ho zažalovať.
Článok z 23.05.2012
napadne to vela ludi, len si treba uvedomit, ze az do 80tych rokov to bolo brane ako choroba, boli lieceni a dostavali lieky proti svojej voli. Od 90tych rokov je vykšrtnuta zo zoznamu chorob podla WHO takze to choroba nie je. iba odchylka ako napr. ina farba oci
OdpovedaťOdstrániťpodla funckneho pohladu by malo byt adoptovanie homosexuálnymi parmi potrebne, pretoze by sa postarali o deti, ktore pochadzaju zo socialne deprivovaneho prostredia, po 18 narodeninách vyhodene z detskeho domova a nepouzitelne, pretoze nevedia napr. samostatne hospodarit s peniazmi. Urcite je lepsie, ked sa dietatu venuju dve osoby ako jedna vychovavatelka 10 detom. jedine co sa moze stat, by bolo, ze dieta by potom napr. v puberte malo homosexualnu fazu objavovania, co nie je nic zle a okrem toho studie homo rodin, co deti vychovavaju toto nepotvrdili. A taktiez by tym padom homosexuali odlahcili socialny system, ked by sa starali o deti v detskych domovoch - robili by to, co je pre spolocnost prospene. Ked maju rovnake povinnosti ako platenie dani mali by mat rovnake prava. A uprimne aki odbornici tvrdia, ze je to choroba? Pokial viem iba krestanski, ktori nie su objektivni
OdpovedaťOdstrániť