To je luxus!
Na sushi sme so sestrou plánovali ísť už hádam aj rok a konečne sa nám to podarilo a vyrazili sme okúsiť chuť Japonska do neďalekej Viedne. Je tam vraj jedna z mála reštaurácii, kde vedia sushi dobre pripraviť – a nie je vám z neho dokonca ani zle ;).
Najväčšie obchodné centrum v blízkosti Bratislavy a druhé najväčšie v
Európe Shopping City Süd skrýva v rozlohe 160 000 metrov štvorcových
dokonca až 330 obchodov. Priznám sa, nebola som na to pripravená. Najprv
nám udreli do očí obrovské nápisy v nemeckom jazyku „Vitajte v nákupnom
nebi!“. Keď sme zaparkovali na jednom z 10 000 parkovacích miest a
vošli dnu, nepripadalo mi to až také preborné – nákupné centrá máme
predsa aj v Bratislave. No len čo sme postupovali ďalej, zistila som do
čoho som sa to (síce s radosťou :D ) nechala namočiť.Nebol to len tak nejaký obchodný dom, bolo to priam malé mestečko, ale s neónkami namiesto slnečného svetla a s klimatizáciou, či kúrením namiesto vetríka a tepla zo Slnka. Od rána ma bolela hlava (dnešok som už celý peležala – I´m sick) a toto umelé osvetlenie, „čerstvý vzduch“ a ostatné veci spojené s takýmito priestormi tomu veru nepomohli. Na fontány, lavičky a iné posedenia, či kaviarne som už zvyknutá, no naozaj ma prekvapilo, keď som zbadala šípku „Polizei“. Doteraz nechápem pointu takto umelo vytvoreného priestoru na trávenie času, zvlášť keď ho využívajú rodiny na svoje výlety. Hoci, ja mám čo hovoriť, keďže som tam tiež bola prežiť rodinný čas.
Ak by som teda mala prejsť k sushi, tak to sme si dali v reštaurácii typu „jedz koľko vládzeš“. Konkrétne sme zaplatili každý 10 eur a mohli sme si zobrať koľko jedla sme chceli. A my naozaj, najedli sme sa, akoby sme týždeň hladovali :). Jedlo sa tam točilo na pultíku a človek sedel vždy pri ňom a bral si čo sa mu zapáčilo. („Ktovie čo je toto, vezmi to! Tamto sme ešte nemali, ber!“) Na výber sme mali z 35 jedál na malých čajových tanierikoch. Sushi bolo iba zopár druhov, zato sme si mohli dať aj áziské polievky, rizoto, rezacne, rôzne šaláty, taktiež aj mäso a mnohé iné veci, ktoré ani neviem identifikovať :D alebo prílohy ako zemiaky na rôzne spôsoby, nesmiem zabudnúť možnosť ochutenia si jedál s wasabi a nakoniec aj množstvo dezertov, nielen koláčikov, ale aj puding a ovocné šalátiky v miske, dokonca tam kolovali na tanierikoch aj kúsky banánu poliate čokoládou, nakrájané pomaranče či kúsky žltého melónu. Prázdne tanieriky po nás odnášali jedna radosť, chceli sme vyskúšať zo všetkého :). Aj keď je pravda, že nie všetko chutilo a na konci sme už naozaj nevládali. Ale sushi bolo dobré a jedla som dokonca s čínskymi paličkami! :)
Napriek tomu, že nemám rada tieto obchodné centrá, na sushi by som sem kľudne zašla znova, napríklad oslavovať niekoho narodeniny. Aj keď radšej by som bola, keby túto reštauráciu presunuli niekde na čerstvý vzduch, ideálne neďaleko Bratislavy a nie Viedne. Ale keď to nejde, tak to nejde, aj tam bolo dobre :D. Avšak určite neodporúčam ísť sem cez pôst, lebo tento štýl jedenia priam láka k obžerstvu! :)
A keď už som si založila túto novú rubriku „zo života“ musím sa Vám pochváliť komplimentom, ktorý som dostala a náramne sa mi hodí k blogu – alebo teda skôr k tomuto môjmu nicku. A teda :D – „Tvoje vlasy by Ti mohla závidieť aj Shakira!“ Oki, lúčim sa s vami, idem znova spať :).
Článok z 08.02.2011
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára