Čo číha na deti a mládež v dnešnom svete?

• Reklmy na sitkom Dva a pol chlapa , kde zaznie hláška „dokonči mi ho rukou“. Reklama beží samozrejme pomedzi rodinný film.
• Pri vyhľadávaní si Simsponovcov na google narazí na porno. Netreba na to ani kliknúť a máte dosť.
• Klipy s erotickými scénami, na ktoré na youtube  je potrebné (rozumej: stačí iba) zakliknúť, že máte osemnásť, hoci v hudobných TV nemajú problém ich v poobedných hodinách odvysielať.
• Bilboardy, reklamy ktoré odhaľujú viac ako zahaľujú.
• Filmy, či reallity show, ktoré právom majú byť po desiatej večer, opakujú v nedeľu doobeda.
• Prídete si do obchodu kúpiť s deťmi plavky a pri pokladni vás čaká super hot dámske spodné prádlo, čo nič nezakrýva, pánske spodné prádlo s vytrčajúcim sloníkom, alebo azda rovno ponuka zo sexshopu.
• Na hodoch s kolotočmi v stánku púšťajú s úžasnou zvučkou exibicionistického býka, alebo rovno sexujúce ovce.

Ďakujem neprosím. Ak nechcem aby v tomto vyrastali moje deti, mám sa presťahovať na mesiac?!?

Som z toho taká znechutená, že neviem ani nič konštruktívne napísať.

Zimička už prišla..

...len aby niekomu nožička neodišla

Aby bolo jasné, milujem zimu a milujem sneh :).
Ale čo mi dnes behalo celý deň hlavou boli aj naše prechody pre chodcov! Minimálne u nás v Bratislave sú úplne nechoditeľné. Ja osobne sa im teda vyhýbam oblúkom, nech mám obuté trebárs aj vibrami (tie mi pomôžu aspoň pri neupravených chodníkoch). To akou farbou ich maľujú? Super lacnou a super šmykľavou? :P Žeby na nás tak šetrili? Alebo je to azda nová zbraň hromadného ničenia?
Veľa zdaru a málo šmykov do tejto zimy Vám prajem! :)

Maroša Kuffu a jeho prácu uznávajú, chvália, či obdivujú mnohí veriaci aj neveriaci

Štefana Kuffu a jeho prácu dnes však vďaka jeho výroku v parlamente neocení veľa ľudí

Zrejme sa tu nejedná o nesprávne zvolené slová, ale proste o Kuffov názor a presvedčenie, že homosexuálne orientovaní ľudia sú chorí a treba im pomôcť. Je samozrejmé, že toto vyjadrenie sa veľmi rýchlo objavilo v médiách a ja sa tomu veru nečudujem. V niektorých článkoch ho prezentovali ako človeka, ktorý nenávidí homosexuálov a hádam by ich chcel všetkých aj pozatvárať do plynovej komory. Označenie Kuffu ako necitlivého človeka by bolo asi až moc jemné, keď už aj M. Flašíková -Beňová ho nazvala debilom a ľudoopom (dosť smutné vyjadrenie od poslankyne, nie?). Niektorí dokonca uvažovali, či sám nie je gay a takýmto vyjadreniami si to kompenzuje. Keď sa niekto obťažoval napísať o autorovi týchto slov aj viac, skončilo to vyjadreniami, že nemá čo hľadať v parlamente a zamestnaním bol do teraz iba nejaký úradník.
Ja si však myslím, že toto vyhlásenie nemení nič na tom aký je pán Kuffa človek a čo hodné obdivu vykonal. Štefan Kuffa je, ako sám hovorí, v prvom rade manžel a otec. V neposlednom rade pracoval ako riaditeľ hospicu sv. Alžbety v Ľubici, kde isto vykonával záslužnú a nie jednoduchú prácu. Cením si každého človeka, ktorý sa rozhodne pracovať so zomierajúcimi. Sama som dostala ponuku takejto dobrovoľníckej práce. Túto možnosť som nakoniec nevyužila najmä kvôli nedostatku času, ale doteraz neviem, či by som takto dokázala pracovať. Držať za ruku tých, ktorí vám zomierajú pred očami... Odporúčam rozhovor s Kuffom na túto tému.

Mení Kuffov názor niečo na tom, čo vykonal a čo si zaslúži úctu? O slobode slova a vyjadrovania tu snáď nemusím písať. Podľa mňa máme každý právo na názor, hádam pokiaľ ním nepopudzujeme k agresii a násilnostiam. Že toto vyjadrenie to môže spôsobiť? Pripúšťam, ale som si istá, že to nebol Kuffov zámer. Skôr môže ísť o to, že je nový v politike a v takomto vyjadrovaní zatiaľ neskúsený. Myslím si, že tí, ktorých toto vyjadrenie dokáže popudiť k agresívnemu správaniu by si našli aj iný štartér a nepotrebujú k tomu Kuffov výrok. Nesnažil sa homosexuálov ani nijako zosmiešniť, nepovedal hlúpy vtip o „teplých“ (čo mi pripomínala skôr Poliačikova rozprávka o „teplom Jankovi“), na ktorých sa často zasmejú, alebo ich povedia tí istí ľudia, čo si zanadávajú na Kuffu v rámci obhajoby ich práv.

Avšak použiť slovo choroba v súvislosti s témou homosexuality nie je šťastná voľba, keďže mainstreemová populácia je naladená pro-homosexuálne. Vyberanie vhodných slov zaváži, najmä v politike a médiách. Bolo by iné, ak by prezentoval dôvody prečo bojovať za tradičnú rodinu a nie za registrované (homosexuálne) partnerstvá.

Niekedy ma hnevá neobratné, či až zlé vyjadrovanie sa veriacich ľudí. Mnohokrát nejde ani o nesprávne názory, ale o zlú prezentáciu dobrého názoru, vďaka ktorej sa nečudujem konfliktom, ktoré dokážu vyvolať. Samozrejme, sú v tom dve strany. Ľudom, ktorí majú predsudky voči cirkvi, veriacim ľuďom a ich názorom, ich všetkých hádžu do jedného vreca ako bigotných radikálov. Vtedy je jedno aké vyjadrenia používajú, aké argumenty majú, sú to stále bigotní katolíci, ktorých názory nie sú v poriadku.

Ale prečo by vlastne Kuffa nemohol mať názor, že homosexualita je chorobou?  Málokoho napadne, že taká možnosť tu vlastne je – aby bola homosexualita chorobou. Samozrejme, keď sa pozriem na človeka s homosexuálnou orientáciou, čo by mohlo byť na ňom choré? Je to človek ako každý iný, na pohľad zdravý, úplne normálny chalan (či baba). Ale ak sa pozriem na homosexuálny pár, premýšľam nad ich spolužitím, výchovou detí, myslím, že diskusie sú na mieste. Pokladám to za stále otvorenú tému, s odborníkmi  dokazujúcimi dva rozdielne závery. Aj o tom, či je homosexuálna orientácia vrodená, alebo získaná, či je chorobou, alebo nie. A prečo by Kuffa nemohol byť na strane, dnes nepopulárnej, ktorá považuje za abnormálne spolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia?  Ak choroba je „abnormálny stav organizmu“ tak si myslím, že je minimálne diskutabilné , či partnerstvo, kde fyziologicky nie je možné splodiť dieťa, môže byť označené za abnormálne, či choré. A človek má právo na jeden názor aj na druhý.
Vymedzenie normality je veľmi rôznorodé, dá sa na to pozerať z viacerých uhlov. Môžeme považovať za normálne to, čo je v spoločnosti všeobecne prijímané a uznávané. Tento prístup je veľmi dynamický, keďže to, čo bolo kedysi nenormálne, odsudzované, dnes môže byť zmenou hodnotového systému považované za prijateľnú normu. Napríklad rozvody. V tomto vymedzení normality sa dnes už homosexuálna orientácia môže považovať za jednu z prijateľných noriem. Funkčné poňatie normality nám ponúka iný uhol pohľadu. Normálne je to, čo je pre spoločnosť prospešné, funkčné. Pokrivkávali by podľa môjho názoru aj rozvody aj homosexuálne partnerstvá.

Hádam teda môže mať Kuffa svoj názor, hoci dnes nie je „in“. A rovnako by jeho názor podľa mňa nemal spôsobovať reakcie ako nadávky do ľudoopov, či chuť ho zažalovať.


Článok z 23.05.2012

Kritika dnešku

By bola nech by bol dnešok v ktoromkoľvek roku...

A to je možno aj dobre, lebo keby nebola a boli by sme úplne stotožnení s tým, v čom žijeme, aké by to bolo potom v nebi? :)

Kritika dnešku je dnes, mám pocit, veľmi populárna. Alebo možno skôr frflanie, fňukanie a smutné konštatovanie ako sa tento svet rúti do záhuby, kam to všetko speje, kde sú tie sladké staré časy a čo sa to tu vlastne deje. Aj keď, myslím, že je dosť možné, že aj v tých sladkých starých časoch sa ľudia radi posťažovali a ponadávali si na vtedajší život.
Na jednej strane sa sťažujeme, akí sme zaostalí a na druhej je tu túžba žiť v inej dobe – nejakej z tých minulých. Kedy neboli moderné technológie, výškové budovy, málo zelene, ale zato ste nikdy nevedeli, kto vás kde postrelí alebo či vás náhodou neupália, alebo vám nevezmú chlapov do vojny.
A potom sú tu takí, ktorí tvrdia, že to len tak negatívne vnímame, a že dané ofrflané skutočnosti boli takými vždy, len nie vždy to tak bolo vidieť – napr. homosexuálne partnerstvá/ styky, ktoré boli v starovekom Grécku dokonca považované za hodnotnejšie ako heterosexuálne. Alebo narastanie rozvodovosti komentujú tým, že vždy boli nešťastné manželstvá, ibaže spoločnosť tak netolerovala rozvody a teda ostávali nešťastne spolu. Nadšenci tvrdia, že takto je to vlastne lepšie a hoci stúpajú rozvody, stúpa aj počet spokojných párov/ partnerov. O tom by sa dalo polemizovať, možno v ďalšom článku :) ...
Keď sa obzrieme okolo seba, započúvame sa, môžeme si všimnúť kritiku, či pokusy o kritiku na mnohých miestach, od mnohých ľudí a kritizované je naozaj čokoľvek a ktokoľvek za všetko možné i nemožné. Čo je to vlastne tá kritika? Ponúkam vám zaujímavý blogový článok na čítanie.
Podľa mňa je lepšie než frflanie, snažiť sa veci zmeniť, aby sme na ne nemuseli frflať. Avšak, to nie je v niektorých prípadoch len tak ľahké / možné. Nech je ako chce, aj ja patrím k tým, ktorí si radi pofrflú, posťažujú sa a nadávajú aj na ten dnešok a možno sa snažia aj konštruktívne kritizovať, avšak nie vždy sa to podarí ;). A teda mám rozpísané už tri články a som si istá, že do tejto rubriky pribudnú časom aj ďalšie. Možno si niekedy zabudnem dať servítku pred ústa, inokedy budú články plné alibizmu a možno to budú len vety plné nezmyselného sťažovania sa. V každom prípade, užite si ich a veselo kritizujte, alebo frflite aj na moje články do komentárov :).


Článok z  09.03.2011