Translate

piatok 22. júna 2012

Mirror mirror...

... alebo Snehulienka po americky

Človek by čakal, že z toho nemôže vzísť nič zlé, keď zlú kráľovnú hrá Julia Roberts v rozprávkových šatách, a tak sme sa teda s rodinkou vybrali do kina na túto rozprávku. Niektorí členovia rodiny statočne frflali (tatko) lebo rodinné popoludnie by bolo predsa lepšie doma na záhrade. Ale čo spraviť, keď počasie neprialo a lístky do kina boli už zázračne kúpené? (sestrička:) ) A tak sme teda zamierili do jedného z nákupných centier, kde sme boli snáď najstaršie osadenstvo, ktoré si prišlo pozrieť Snehulienku a sedem trpaslíkov, vlastne „Mirror mirror“. Myslím, že anglický názov je výstižnejší už len preto, že je po anglicky.


Pokiaľ ste si Snehulienku vždy predstavovali ako Zora v ženskom prevedení, tak je to ten pravý film pre Vás. Moja predstava bola však troška iná. Aby emancipácie nebolo málo, tak bozk, ktorý by prebudil Snehulienku  nahradil bozk Snehulienky princovi, aby ho oslobodila zo začarovanej psej lásky voči zlej kráľovnej. A chutil jahodovo :) .
Myslím, že je to taký tip filmu, ktorý, keď pozeráte tak sa na ňom ozaj bavíte. Nedá sa predsa nezasmiať, keď kráľovnin pätolízač na dôkaz, že zabil Snehulienku vytiahne nákup z mäsiarstva ( popri orgánoch aj špekačky). Ale ako náhle vyjdete zo sály a zamyslíte sa nad tým, čo ste vlastne  videli a čo ste chceli vidieť, zostanete prekvapený. Jedovaté jablko sa objavilo až na úplný záver, kedy nikomu neublížilo. Chýbal mi Kýblik, hoci snahu o zobrazenie trpaslíkov ako Šťastka (Smieška),alebo  Hudroša im uprieť nemôžem. Novodobí trpaslíci však nezískavali zlato v bani, ale krádežami.


Ak by ste teda čakali hranú verziu Disneyho Oscarovej Snehulienky z 1937 nedočkáte sa. Hoci o Disneyovkách by som tiež mohla napísať celý blogový článok.  Nenarážam teraz na to, že princ zo Snehulienky bol vlastne nekrofil, ale trebárs o zobrazení princezien. To aby malé dievčatká si predstavovali, že princezné sú len tie, ktoré vedia spievať a rozprávať sa so zvieratkami :). V tomto filme zvieratká nehrali až takú rolu a Snehulienka si zaspievala až na záver. Vtedy sa niektorí diváci na seba začudovane pozreli, či sa zmenil žáner, alebo prečo tam cítiť vplyv Bollywoodu, či Sultána, alebo ak chcete Xindla X s jeho piesňou Láska v housce.



Nie som si ani istá, či je toto vlastne verzia pre deti, aj keď ich bolo plné kino. Krásne kostými sa im mohli páčiť rovnako ako mne, ale ktovie či rozumeli všetkým vtipom. Hoci, dnešné deti už asi hej. Hlavné asi je, že bolo prítomné klasické „...and they lived happily ever after!“ 

Nech je ako chce, určite lepšie ako Snow White and the Huntsman s Bellou, ehm, teda Kristen Stewart, v hlavnej úlohe nebezpečnej bojovníčky Snehulienky. Tento film by som deťom už naozaj nepúšťala.


PS: Hups, vyzerá to tak, že je tu viac videí, ako informácii o filme, ale nejak tak to už proste vydalo :P ;).


Článok z 11.04.2012

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára